02 - visa extention a iné príbehy obyčajného cestovania,..

rada aj so šórou sa tiahnu od vstupnej brány až do hlavnej budovy,.. nekonečný zástup ľudí, poslušných ako ovečky,.. na moment som sa vystrašil, 'zlatinko, mohol by totok byť náš rad?',.. všetkých obiehame a vstupujeme dnu,.. ten rad je neuveriteľný,.. ako had sa vinie z miestnosti do miestnosti a pokračuje hore schodmi,.. odhadujem, že má tak 200 metrov,.. a to som zvonka videl na budove ďalšie dve plné poschodia, kde čakali ľudia,.. ale, našťastie, nás, západniarov, posielajú výťahom rovno na štvrté poschodie,.. sme tu kvôli predĺženiu víz, tie pôvodné platia len 30 dní, a to je na takúto krásnu krajinu šialene málo, však áno? trepeme sa cez polku krajiny, pretože srílanský systém skolaboval (shoker!!),.. online aplikácia nem funguje,.. o tú sa teda pokúsila iba žena (zastavilo ju pri platbe), ja prichádzam rovno sem,.. long story short, posielajú ma od jedného úradníka k druhému, tam spraviť fotku, tam zaplatiť, tam čakať, behám, platím, čakám,.. a mám víza,.. celé to trvalo len tri hodiny, lucky me!,.. nájdem ženu, stále pri tetke číslo jedna,.. tej odovzdala pas pred troma hodinami,.. ako prvá, teraz je ale v miestosti už asi stovka ľudí, vačšina rusov,.. pri pohľade na moju ženu mi je jasné, že niekto čoskoro príde k úrazu,.. 'idem ti kúpiť kávu a keksík, vydrž',.. chápete,.. som prvý na rane,.. zdá sa, že ju všetci obehli,.. jej pas je na spodku kopy a na vrch pribúdajú ďalšie a ďalšie,.. a teta berie nové zásadne z hora,.. dokonalý systém,.. prichádzam s kávou a keksíkom, žena sa presunula do v offisu za sklom, spolu s asi 15-timi podobnými nešťastníkmi sa jeden cez druhého prekrikujú a snažia sa niečo vysvetliť tete za stolíkom,.. atmosféra hustne,.. čítam iba reč tela, 'opustite miestnosť, prosím',.. 'ani za boha, kde sú moje víza, bola som tu prvá',.. 'okamžite von!',.. 'neodídem, kým mi nedáte víza!!',..'security!!!',... ou maj goš, toto nedopadne dobre,.. aj by som sa za tým sklom bavil, ale hlavnou postavou je moja žena,.. prichádza sekuriťák,.. je o hlavu nižší ako moja žena (nesmejte sa!),.. dnes ale príde do hanby, moja žena je vo forme, neustúpi ani o krok, konečne jej pas berie teta do ruky, niečo škaredé zahlási a vrazí do neho vysnívanú víza nálepku,.. ako cena útechy sa sekuriťákovi aspoň podarí vyhodiť všetkých za dvere,. ostáva nám zaplatiť (formalita), vrátiť sa späť a 10 minút sledovať, ako sa pas podáva z ruky do ruky, tam a späť, a ešte raz na stôl a ešte raz tej tete a od nej tomu ujovi,.. kua,.. to nie je možné,.. to nevymyslíš,.. kua,.. je tu,.. máme ho a utekáme rýchlo von,.. rada aj so šórou sú stále tam a zdá sa, že sa vôbec nezmenšili,..

po úspešnom vybavení víz sa vraciame späť do hôr,.. jednak preto, že sa nám pred touto detour jedno ubytko nepodarilo zrušiť a za druhé chceme ešte pred ženinou vipassanou niečo stihnúť,.. rozhodujeme sa pre vlak a druhú triedu,.. nástupište je plné, ale naše šance obsadiť si miesto na sedenie vidím reálne,.. nie som žiadne tintítko, zabojujem,.. prichádza vlak, prázdny vlak,.. s kávou v ruke sledujem, čo sa deje,.. kua, všetci sa hrnú dnu,.. druhá trieda zastaví rovno pri mne,.. ale to je tá na rezervácie,.. kua,.. jedno s druhým, tretie so štvrtým a zrazu tam stojím jak keket a všetky miesta sú už obsadené,.. predieram sa cez ľudí do vedľajšieho reštauračného vozňa, trojka trieda a akoby zázrakom vidím dve voľné miesta,.. sadám si pri okno, žena vedľa mňa,.. cez moje okno ešte 20 min nakladajú všelijaké krabice, ale tým sa nenechám otravovať,.. čaká nás minimálne 5 hodinová jazda,.. oproti sedí pán profesor z miestnej univerzity a dávame sa do reči,.. veľká hlava,.. študoval v austrálii, prednáša o financiách, ide na služobku do kandy,.. vraj sme si tie víza mali vybaviť online,.. cestuje s ním jeden japončík,.. ten má ale smolu, už po 20 minútach jazdy púšťa sadnúť prastarú tetu a zvyšok cesty ide nastojáka,.. vlak je plný a je to peklo,.. hukot rachot, na každej zastávke nastupujú/vystupujú ľudia, obtierajú sa telo o telo,.. teplo ako v peci,.. dvojka trieda vedľa je nepriechodná, absolútny masaker,.. 10 km pred cieľom už nevydržím na tej lavici sedieť a postavím sa do uličky,.. podo mnou dve storočné tety, ktoré sa nepoznajú, jedna ukazuje druhej, že či nemá jedlo,.. myslel som, že jej iba dá nejaké peniaze, ale ona siahla do veľkej kabely a vytiahla taký papierový sáčok, a z neho nejaké omrvinky, s ktorými sa rozdelili,.. vyzeralo to ako scéna z nejakého ruského gulagu, chleba, čo sa odložil na neskôr,.. takých sáčkov mala babka viacero a neváhala sa s nimi podeliť,.. ono tu tí ľudia majú naozaj málo,..

vystupujeme v mestečku hatton a hneď chytáme bus do delhousie,.. posledné dve miesta tradične, mrte ľudí stojí v uličke, za hodinu sme hore,.. super krásna cesta s výhľadom na jazerá, kopce, čajové plantáže,.. fakt cool,.. delhousie má zvláštnu atmosféru, kopec ľudí, ale je to slepá ulička, nie je tam takmer žiadny trafik,.. sledujeme opice, desiatky stánkov, testujeme nové pochutiny,.. a hlavne sa mentálne pripravujeme na zajtrajší hike,.. štartujeme už o tretej ráno, a čaká nás cca 5500 schodov rovno hore,.. prevýšenie 1000 metrov,.. spolu s nami stovky miestnych pútnikov,.. všetko je osvetlené, väčšina obchodov je otvorená,.. šlapeme hore,.. veľa ľudí ide oproti, zopár desiatok ďalších predbiehame,.. skupinka chalanov nesie smerom dolu na nosítkach nejaké plne zabalené telo,.. uf,.. všade babky, malé deti, teenegeri,.. všetky vekové kategórie,.. jedno majú ale spoločné, na túto posvätnú púť sa vybrali v žabkách,.. alebo rovno naboso,.. pomaly ale isto sa škriabeme na vrchol,.. už sme blízko, zostáva 300 metrov a nejakých 150 výškových, ide sa pocitovo takmer kolmo hore,.. 150 m,.. 100 m,.. a rad sa zastavil,.. to si robíte kozy? preskakujem zábradlie a v protismere sa rútim na vrchol,.. 50 m,.. 25 m,.. ostáva mi posledný výškový meter,.. a tam ma pán policajt zastavil a poslal nazad,.. vrchol je vlastne taká štvorcová platforma 10x10m, na nej ešte pár schodov a malý chrám na modlitbu,.. tam je ale plnka,.. musím sa stiahnuť, ale nie je kam,.. všade sú ľudia, stovky,.. je tu ešte jedna menšia platforma ale tá je, samozrejme, zadrbaná ľuďmi,.. všetci majú naštartované mobile a natáčajú východ slnka,.. omg,.. to naozaj? 30 min shitné, roztrasené video, to vám treba?.. musím zísť asi 50 výškových dolu k bodu, kde som sa pôvodne odpojil,.. čakáme v rade,.. spredu, zbokov, zozadu na tesno obklopený ľuďmi, tak ako to mám najradšej.. ženu som v tej neprehľadnej tlačenici stratil z dohľadu,.. fúka studený vietor, moja velká modrá bunda ma hreje,.. pod nohami cítim desiatky žabiek, ktoré tu nechali tí, čo sa dostali na vrchol (tam sa musí človek vyzuť) a už sa k nim cez tú hordu tiel nikdy nedostali naspäť,.. straty a nálezy sa poriešia neskôr, alebo vôbec,. je ozajstná kosa, všetci sa trasú ako osiky, bosí stojíme na studenom betóne,.. úplná pecka,.. a ja som tu s nimi,.. drkocem zubami,.. chcem ísť domov, chcem ísť spať,.. "what the hell i am doing here, i do not belong here",.. našťastie, ja mám aspoň ponožky ha ha,..

tam hore je vraj odtlačok adamovej nohy, toho adama, čo mal techtle mechtle s evou,.. tu zostúpil na zem, a aby boli všetci spokojní, tak sa tu objavil prvýkrát aj budha, aj šiva, aj ostatní bohovia,.. skrátka šeci, a preto sem treba prísť a vidieť to,.. ja som teda žiadnu šlapaju nevidel, a len tíško závidím adamovi, tipujem, že za jeho čias tu asi neboli takéto davy,..

bus späť do hattonu prichádza tesne po ôsmej,.. poučen z předchozích nezdarů som pripravený sa pobiť o svoje miesto,.. s miestnymi mladíkmi sa zadnými dverami tlačím dnu,.. slabé kusy odpadajú,.. bojujem zo všetkých síl, nenechávam nič na náhodu,.. žena ma z diaľky povzbudzuje mohutným krikom a dobrými radami,.. je to boj, a je to natesno ale chytám dve miesta, nie síce pri sebe, ale to je jedno,.. považujem to za úspech,.. cesta trvá 90 minút, v buse je asi stovka ludí, polovica na stojáka,..

inak najlepší spôsob, ako si obsadiť miesto, je jednoducho hodiť dovnútra batoh cez okno,.. no do takéhoto vysokého levelu sme sa my zatiaľ ešte neprepracovali,..

mestečko ella - no to je vám cirkus humberto,.. jeden a pol ulice, bez chodníkov, zadrbané západniarmi, tuktukmi, všetkým možným, celé zle,.. podľa všetkej dostupnej literatúry a internetov by to tu malo byť hiking centrum,.. you wish!,.. dajú sa odtiaľto urobiť 2 hajky, slovom dva.. a aj to iba poldňové,.. notoricky známy little adam's peak a, samozrejme, ella's rock,.. na ten prvý sme sa vybrali a konečne po dlhej dobe sa dostali do lesa, mrte turistov všade, ale my sme vychytralí, my sme našli skratku a na nej sme úplne sami,.. to je pocit,.. nikde nikoho,.. trochu sa predierame lesom,.. teda džungľou,.. keď sa konečne dostaneme na cestu kontrolujem si nohy, či sa mi na nich náhodou nezachytil dáky bordel,.. a kua pijavica, a ďalšia a ďalšia,.. je ich asi 10,.. niektoré už nacucnuté sa mi podarí vytiahnuť, zostáva po nich krvavá rana,.. žena to isté,.. trvá nám minimálne 20 minút, kým sa dáme ako tak dokopy a ideme ďalej,.. a zas tie psy,.. ono v meste sú ok, sem tam zabrešú,.. ale ozajstný stres je stretnúť ich mimo mesta,.. tu, kde sú domy ďalej od seba, žiaden pravidelný pohyb,.. domy nemajú ploty vôbec alebo len nejaké symbolické,.. nedávam to,.. tep mi vyskočí na maximum,.. veľké psisko nás oňuchá a vracia sa späť do búdy,..

ubytovanie a wildlife sú takisto úzko prepojené,.. práve teraz ležím na posteli, píšem tento blog a cez okno na múriku vidím veľké zviera, netuším, čo to je, také u nás nemáme,.. niečo ako veverička, alebo kuna,.. len to má skoro jeden meter na dĺžku, skrátka hovädo,.. včera, keď sme sa sem prišli ubytovať, skočila veľká opica na strechu,.. všetky opice, čo sme doteraz videli, boli relatívne malé,.. ale táto mala tak 1,6 m, keby sa postavila iba na zadné, štíhla ako somálčan,.. a bola sama,.. to bolo divné tiež,.. v unawatune nám po rohožke prešiel veľký lizard,.. v elle takisto, čítam si na teraske, domáci sa nahrnú predo mňa, kua, čo sa deje? veľký had (viac ako meter naisto) sa plazí popri stene mojím smerom,.. ale zahnali sme ho spoločne nebojácnym krikom,..

s ubytkom sa nám stále nedarí,.. to je furt dačo,.. skombinovať budget, referencie, lokalitu, typ izby, foto a dostupnosť je celkom umenie,.. a ked už aj máte favorita, objaví sa nejaký zásadný problém,.. čítať si referencie je zábava a katastrofa zároveň,.. ľudia sú schopní sťažovať sa na vranu, ktorá krákala pod oknom,.. vyberám zopár z našich skúseností:

mirissa - golden resort, honosný názov, samozrejme, to je klasický homestay,.. po veľkých problémoch s teplom sme si vybrali izbu s klimatizáciou, že je čas sa rozšupnúť, ochladiť sa,.. všetko super, ale bez elektriky neni ani klíma, ani wifi, ani ventilátor, ani ništ,..

kandy - highest view, dokonalá akustika na celom poschodí, každé slovo za dverami bolo počuť, akoby bol človek priamo v našej izbe,.. vrátnik, či kto to bol, spal na chodbe na zemi, a rozprával zo sna,.. a každé ráno o šiestej pod naším oknom pral v rukách netušíme čo,.. ale bolo to velice zvláštne a velice nepríjemné,..

mirissa - ancient tree, jedna jebnutá nemka mala potrebu 40 minút telefonovať so svojím frajerom, púšťala ho na speaker a púšťala ho pekne nahlas, začali tesne pred polnocou, museli kvôli ich stupídnemu, nezmyselnému rozhovoru pobudiť všetkých naokolo,.. a nepýtajte sa ma, odkiaľ viem, že bola nemka,.. viem to a viem to naisto,..

anuradhapura - ok, ok,.. toto bola pravdepodobne naša chyba, izba aj s raňajkou pre dvoch stojí 8 dolárov/noc,.. mohlo nás to napadnúť,.. ale, kua, týpek má na bookingu hodnotenie 9,5,.. pri 35 referenciách, a to sú šialené čísla,. na slovensku by realitka pri predaji tejto nehnuteľnosti napísala 'v pôvodnom stave' a foto by nebolo súčasťou inzerátu,..

úplne všade si zvykáme na "walk in" sprchu, čo v preklade znamená, osprchuj sa a zadrb vodou celú kupeľňu vrátane hajzlíka, umývadla, stien a vstupu do hlavnej izby,.. takisto toaleťák miestni ľudia nepoužívajú, a nedávajú ho väčšinou ani nám,.. veď načo aj, po prvej sprche by bol mokrý ako celá kúpeľňa,.. a už ho vlastne ani nepotrebujeme,.. shit lanka style,..

ale dosť bolo negativizmu, skúsme pre zmenu aj niečo pozitívne,.. ak by ste sa náhodou niekedy objavili na srí lanke určite doporučujeme mestečko kandy,.. normálne tu majú chodníky pre pešiakov oddelené od cestnej premávky a dokonca aj zopár fungujúcich semafórov,.. 'waw, odpadávam',.. najviac nás ale zaujalo miestne jazierko,.. cca 3 km dookola krásna prechádzka a do toho preparádny wildlife,.. nemôžete nestretnúť korytnačky, veľké monitor lizardy, či jašter, či čo to je,.. tie väčšie kusy majú skoro 2 metre, som chvíľu myslel, že je to krokodýl,.. opice, drzé jak opice všade,.. rýb a kadejakých vtákov kopec takisto,.. veľký pelikán napríklad,.. a ďalšie a ďalšie potvory,.. hady jedovaté,.. aj slon išiel okolo,.. takisto sme tu objavili zatiaľ najlepšiu reštauráciu, balaji dosai,.. ich kara dosa za 600 fufni je doterajší absolútny gastronomický víťaz,..

a miestne kino,.. ha ha,.. tak to je pecka tiež,.. videli sme teda zatiaľ iba dva filmy, oba lokálna produkcia,.. jeden bol dokonca s titulkami,.. v kine len my a zamilované páriky, vonku je teplo ako v peci,.. v kine majú gigantické ventilátore,.. fúka vám na krk,.. a počas prestávky vám týpek predá vodu alebo oriešok, nemusíte sa ani pohnúť z miesta,..

ženina vipassana sa blíži,.. 11 dní bez mobilu, bez kontaktu so svetom, medituješ, vstávaš o štvrtej, dvakrát denne jedlo,.. a to celé v absolútnom tichu, noble silence,..

len čo ja budem robiť medzitým? asi sa zbláznim od nudy,.. alebo, že by som predsa len niečo vymyslel?

TRINCOMALEE FISHING RETREAT 🤟🤟🤟

PS: pár foto tu dolu,.. ale kukajte radšej instagramy,..