13 - Džapan
ikigai - nájdi svoj zmysel života alebo aj japonský recept na šťastný a dlhý život,.. celé je to postavené na štyroch základných pilieroch:
rob to, čo máš rád
rob to, v čom si dobrý
rob to, čo je užitočné pre svet
rob to, čo ti prinesie peniaze
a ešte to treba skombinovať so zdravou stravou, aktívnym pohybom a životom v komunite, a máte to - legendárnu japonskú dlhovekosť,.. japonci sú v našom chápaní sveta mimozemšťania,.. peniaze sú až na štvrtom mieste? to prečo? v každom prípade im to funguje,.. japonsko má najvyšší priemerný vek dožitia, plus tu žije najviac storočných ľudí na svete,.. asi 95 tisíc,.. a kopec 110 plus,.. tomiko itooka nedávno zomrela ako 116 ročná, tak tú nerátam,..
shuskinkoyou - celoživotné zamestnanie,.. už je teraz na ústupe, ale stále je hlboko zakorenené v japonskej mentalite (niečo ako komunizmus v našich hlavách),.. to idete hneď po škole na pohovor, na taký job market, všetci sú plus mínus vo vašom veku, a keď si vás firma vyberie, ostávate u nej až do dôchodku,.. nikto si nehľadá novú prácu a nechodí na tajnáša na pohovory, aby dostal o stovku viacej,.. takisto firmy nikoho nehľadajú (lebo nikto nedal výpoveď, a ani sa naraz nezodvihlo komplet celé oddelenie logistiky na Q7 a neodišlo robiť pre Jaguar), skrátka všetci sú spokojní vo svojej práci a poslušne čakajú na povýšenie,..
arigato gozaimasu - po japonsky ďakujem,.. čítaj arigató gozaimás, takže pre nás skrátene bozaj mááá!
-
jop,.. toto bude trochu neštandardný diel,.. žiadne veľké cestovanie po japonsku sa nekoná, upraceme sa do jedného horského guesthouse-u a prakticky sa nebudeme hýbať,.. na začiatok trochu tokia a potom jeden výlet do niigaty,..
zip air, japonská low cost má vo svojej flotile iba 8 dreamlinerov,.. jeden z nich nás za rovné dve hoďky teleportoval zo soulu do tokia,.. super let,.. 86 evríkov,..
 |
| Boing 787 - from Seoul to Tokyo - Zipair |
na začiatok sme si dali 4 noci v tokiu,.. teda lepšie povedané v kami-itabashi,.. to je také mestečko,.. ono tokio je ťažko definovateľné teritory,.. taká gigantická dzedzina, kde 100 km sú len domy a mestá/dediny a všetko je to poprepájané vlakmi/metrom,.. to tiež sa nedá zistiť nijak,.. tých liniek je asi milión,.. rezerváciu ubytka som nezvládol,.. je to drahé, ale zato ďaleko,.. 32 eur/osoba/noc, to si robíš kozy?! oproti kórejcom tu nemajú podlahové kúrenie a ani nemajú lano, na ktorom by som sa mohol z izby spustiť dolu v prípade požiaru,.. korea vs japonsko 2:0,.. teda 2:1, japonci majú všade vyhrievané sedátko na záchode, a to poteší,..
vyrážame von,.. prvé dojmy nie sú bohvie čo,.. metro je preplnené a drahé,.. v našej štvrti sú lacné reštaurácie, ale žiadne kaviarne,.. ako poslední zúfalci si dávame cafe v 7eleven,.. motáme sa po meste a len sem tam sa objaví nejaká zaujímavosť,.. žena si spomenula na ghibli museum, máme čas, tak tam ideme pešo,.. pred vstupom sa tvorí dlhočizný rad,.. všetci majú, samozrejme, lístok kúpený online a to je vraj jediná možnosť, ako sa dostať dnu,..
ďalšie dva dni sa dostávame bližšie k centru,.. absolvujeme tradičné aj netradičné zastávky:
shibuya crossing,.. taká tá ikonická križovatka, ktorú ste už určite stokrát videli,.. každé 2-3 minúty ňou prejde 2-3 tisíc pešiakov,.. mám pocit, že polovica z nich sú influenceri,..
godzila statue
rôzne uličky ala blade runner
ghibliho hodiny
soba nudle a všeobecne jedlo je tu lacák a na každom rohu,..
fishing market,.. omg, absolútne sklamanie a disaster,.. je tu jeden milión ľudí, a to nepreháňam,.. nedá sa pohnúť, všetko zadrbané ľuďmi, je ráno a už sa pred reštauráciami tvoria dlhé rady,.. k tomu kotlu s rybami sa nemám šancu dostať,.. jsem znechucen, ideme do preč,..
ale zato kávičku si dávame na 32 poschodí mestského úradu,.. len povieme týpkovi dolu, že ideme do kaviarne a on nahodí naše mená hatlaninkou do počítača a vytlačí nám visitor karty,.. ako keď idem na služobku do volkswagenu, mám kartu a všetci si myslia, že mám právo prechádzať sa týmto office labyrintom,.. hore dávame kávu, nestihli sme nenormálne kombo menučko za pár fufňov,.. obrovská jedáleň, snažíme sa nezobudiť zopár ofisákov,.. už je pomaly 14:00, nikde nikoho,..
hajzlíky z filmu perfect days sme nemohli vynechať, v tom filme je toľko japonska že až,..
 |
| výhľad z kantíny na 32 poschodí |
už ani neviem,.. dáka univerzitná budova,..
tokyo must see godzila na shinjuku
 |
| ghibliho hodiny |
-
v tokiu bolo príjemných 15 stupňov, keď sme vyrážali,.. tak pol hoďku pred minakami station sa objavili prvé snehové záveje,.. a potom to už len narastalo,.. vystúpili sme z vlaku a vonku hotová metelica,.. craig nás už netrpezlivo čakal (mali sme na japonské pomery šialené 5 minútové meškanie, celoštátny priemer je 18 sekúnd, keby ste náhodou nevedeli) a hneď nás zobral do guesthouse-u,.. tam nás víta náš workaway kolega Tim, frantík, 26 rokov, rozpráva po japonsky, velice sa mu táto krajina zapáčila, už je tu asi 11 mesiacov (z toho 2 priamo tu),.. guest house je veliká budova s krásnou teraskou,.. dolu je dining room - spoločný priestor pre hostí, tu sa podáva raňajka, hostia majú prístup ku všelijakým hrám, unlimited coffee, čaj, voda,.. skrátka priestor na socializovanie sa,.. na prízemí sú tiež mužské/ženské hajzlíky a sprchy plus náš “working space” - coffee bar, kde žena robí kávu, obývačka, kuchyňa a pár ďalších priestorov,.. na poschodí je 7 izieb pre hostí, spoločné wc, a trochu bokom naša cozy podkrovná izba (pracovný názov - freezer/mrazák),.. ani my, ani nikto nemá bathroom na izbe,..
tanigawa caffee roastery and guest house
sme sa asi tak pred pol rokom bavili, ako by mal vyzerať dokonalý workaway projekt a vyšlo nám, že pre ženu by sa tam mali piecť koláče alebo aspoň veľa kávy,.. and here we are,.. tanigawa coffee roastery and guest house,.. sľúbili sme sa sem na 11 týždňov,.. workaway project,.. 21 hodín týždenne sa tradične pracuje za stravu, ubytovanie a zážitok,.. no a za prípadný zvyšok práce bude tisícka fufňov na hodinu (6,20 eur), nie je to teda klasický workaway, na aký sme zvyknutí,.. ale zdá sa, že spĺňa naše hlavné kritériá,.. niekde sa zastaviť, načerpať silu na ďalšie cestovanie a byť pritom aspoň trochu užitoční,.. chýba nám rutina, resp. sme unavení z večného plánovania, presúvania sa a náhaňania pamätihodností,.. nehýbať sa, neriešiť,..
s Timom si relatívne rýchlo rozdelíme úlohy,.. žena robí kávu (raňajka aj prípadné 2 kávy na osobu sú v cene izby), ja s Timom pripravujem raňajku, ja so ženou potom upratujeme izby a spoločné priestory,.. Tim poobede kuchtí sám alebo so ženou, plus robíme laundry a pár ďalších maličkostí,.. maličkosť je napríklad doplnenie kerozínu,.. lebo celá táto budova je vykurovaná ohrievačmi, pár izieb je napojených priamo na zásobník vonku, ale zvyšok sa neustále musí dopĺňať,.. japonci,.. majstri sveta, ale kúria si benzínovým ohrievačom všade,.. táto budova (a všetky ostatné) nemá žiadnu izoláciu, všetky okná s jedným sklom, zima ako v ruskom filme,.. keď ráno o siedmej zapínam mašinku v dining room, je tam zvyčajne 5 stupňov,.. v našom workspace je 8-10,.. sprchy a wecka majú ráno ľad všade,.. čudujem sa, že nám ešte nepomrzli trubky,.. nemajú tu veľký mráz, tak mínus sedem bolo max,.. to craig prišiel o polnoci a pustil všade teplú vodu a ohrievače,.. a ráno o šiestej sa vrátil,.. just to be sure,.. čisté zúfalstvo,.. craig ako majiteľ nám v podstate robí iba support, zastaví sa párkrát denne na päť minúť, zoberie/donesie laundry, jedlo, zadá nejaké tie inštrukcie,.. kým sa mu nepokazila mašina, pomáhal mi ňou odhrabávať sneh,.. kúpil už novú medzičasom,.. má to celkom dobre vymyslené,.. ale aj tak, roboty okolo guest house má od rána do večera,..
dokonalý projekt pre mňa je, samozrejme, rúbať drevo,.. dagde vo švédsku najlepšie,.. tak uvidíme, či sa odhŕňanie snehu v japonsku bude aspoň trochu podobať tejto vysoko sofistikovanej a zároveň meditatívnej činnosti,.. snehu tu napadne tak 15 metrov za rok,.. žiadne žarty,.. od 14:00 mi trvá presne hodinu odhrabať 30 centy, čo napadlo doobeda... a o 18:30 už som vonku zas,.. ďalších 25 centy musím odhrabať inak naši zákazníci zapadnú, nerád by som ich zas hodinu vyhrabával,.. prvé dva týždne sneží skoro furt,.. "this is ridiculous",.. nič podobné som nikdy nevidel,.. už to nemám kam dávať, časť sa stíha roztápať, ale niekde mám už meter a pol vysoké steny,.. z našej gigantickej strechy to už tiež nemá kam padať, prvý sneh sa dostal na úroveň okna, dávame tam dosky, aby sa sklo nerozbilo.. potom sa to našťastie trochu ukľudnilo,.. ale to som zas ochorel,.. týždeň chorý som už nebol pekne dlho,..
sem tam odhŕňam sneh aj našej 70 ročnej susede,.. keď mala 20, tak pre ňu rodina našla manžela a dohodla svadbu (vtedy normálka, dnes sa to deje už len sem tam),.. manžel medzitým zomrel, samučičká sama zostala v tejto dedine pod kopcom a čaká ju možno ešte 30 rokov života,.. a ja len dúfam, že už teta našla svoje ikigai,..
inak nájsť workaway project v japonsku dá pekne zabrať,.. okrem toho, že ich je šialene málo, tak skoro všetci požadujú work and holiday visa,.. také, samozrejme, pre nás staríkov neexistujú,.. ale craig je z austrálie, moc to nerieši,.. originál japonci dodržiavajú všetky pravidlá,.. normálne čakajú na prázdnej križovatke, kým nenabehne zelená, to by ste museli vidieť, inak neuveríte,.. takisto sa tu motá kopec workawayerov, čo si hľadajú projekt,.. ale všetku konkurenciu sme rozdrtili naším “životopisom”, motivačným listom a v neposlednom rade whatsapp pohovorom,..
všetko prebieha až podozrivo hladko obratko,.. na zimu sme si zvykli veľmi rýchlo,.. svalovicu z odhrabávania snehu už ani nemávam,.. pár vecí mám strašne rád,.. ten sneh napríklad, to je paráda, jak to celé padá z neba a všetko zasype,.. alebo robiť izby, to ma baví,.. check out, check in,.. stáva sa z toho taký rituál,.. už presne viem kde, čo, ako,.. a po dvoch týždňoch už viem presne názvy izieb a ich miesta na chodbe (lebo nemáme čísla, ale názvy štátov, z ktorých máme kávu),.. je to taká hra, každým dňom urobiť niečo lepšie, rýchlejšie,.. ako vo fabrike, neustále zlepšovanie,.. takisto príprava raňajky tiež pohodička,.. čo ma trochu irituje, je ten samotný rozvoz na stoly,.. tam to zadrháva,.. a ešte “recycling”, roztriediť odpad na plasty a “na spálenie”,.. ale to sú všetko minipidi patálie oproti tej radosti z dobre vykonanej práce,.. je to zážitok, ocitnúť sa na chvíľu na druhej strane,.. mali sme už doslova stovky ubytovaní, teraz máme jedinečnú možnosť vidieť to celé z iného uhla,.. ako keď na zélande zbierate mandarínku, a potom ju vidíte v obchode,.. máte lepšiu predstavu, čo všetko sa za tým skrýva,..
na raňajku pečieme vždy dva typy koláčov,.. slané a sladké, z každého máme vo forote 3-4 varianty (keď sa niekto ubytuje na 4 noci, aby nemal to isté),.. celkom zábava,.. ale to celé ide mimo mňa, varenie/pečenie toho sa nechytám, neustále rozmýšľam, o čo by bol môj život bohatší, keby má to činnosť bavila,.. umývať riady možem aj celý deň, ale variť/piecť, ee, to po troch minútach idem zomrieť od nudy,..
 |
| niečo pod zub ku kávičke |
voľný čas - jediný zásadný problém tohto projektu,.. na tom musíme ešte popracovať,.. ak pracujete 5-6 hodín denne a začínate o siedmej, máte ho absolútne prebytky,.. v okolí nie je prakticky nič,.. v podstate sa dá urobiť len také 3 km kolečko na pešo, ale to je tak všetko,.. je tu kúsok jeden lyžiarsky vlek,.. aj mi craig sľúbil ski pass, aj lyže aj všetko, ale nechce sa mi do toho,.. ja som srdcom superbežkár, zjazdovka je plná snowboardistov,.. prídem iba zbytočne do prúseru,.. čo som ja malý chlapec, aby som sa spúšťal dolu z kopca? túto zábavu som nikdy nepochopil,..
pozrel som si pár seriálov, filmov, nič čo by som mohol odporučiť,.. okrem perfect days možno iba shogun seriál, tam uvidíte pár tradičných japonských zvykov,.. chodiť po ulici a odsekávať hlavy, prípadne si zapichnúť šabľu do brucha, keď sa niečo nepodarí, a to celé v hlbokom predklone, tradičné, japonské,..
 |
| v našom lese |
boli sme aj v dedine minakami, to asi ani nemá zmysel opisovať,.. typická japonska dzedzina, kde mladí odišli, prípadne sa ani nestihli narodiť a starí sa schovávajú doma,.. polovica budov je prázdna, druhá polovica je ubytovanie, netuším pre koho,.. je tam obchod, ale v podstate nám nikdy nič netreba,.. alkohol už takmer nepijem (craig nám nosí pivo a saké sem tam), slané a sladké si v podstate pečieme sami,.. ostatné jedlo pre nás nakupuje craig, ak na niečo máme chuť, stačí pridať na “shopping list”,.. za prvé 4 týždne sme spolu možno minuli 20 eur,.. jedno saké, pár sladkostí, coca-cola a kvapky do nosa,..
 |
| tanigawa |
 |
| tanigawa kopček |
 |
| ako sa zbaviť snehu na ceste po japonsky |
-
asi po týždni pobytu nás prekvapí silvester,.. a ten takmer prebehol bez problémov, 19 hostí sme mali, vačšinou japonci,.. a podľa očakávania žiaden bordel,.. ja som teda šiel spať tradične o 22:30, ale tesne po polnoci ma zobudil napoly zúfalý výkrik “apy ňú jir”,.. to bolo všetko,.. plus sa v izbe objavila veselá žena so saké v ruke, symbolicky som si odpil kúsok a okamžite som zaľahol a zaspal,..
 |
| silvester! |
o siedmej ráno v dining room bolo treba trochu upratať, nič zásadné,.. len tam pod dvoma dekami spal nejaký nadrbaný zúfalec,.. 30 minút do raňajky, nechám ho ešte chvíľu si pospať,.. upracem dining room a začínam pripravovať raňajku, Tim sa zatiaľ neukázal, v posteli tiež nie je (jeho izba, čisté zúfalstvo, je len plachtou oddelená časť vo working space),.. posielam preto ženu skontrolovať, či ten opilec nie je náhodou on,.. vracia sa so správou, že je to Tim, a že ho nevie zobudiť,.. za 15 minút otvárame okienko, nič nie je pripravené, nie som ešte plne zaučený,.. snažím sa teda chlapca zobudiť ja,.. ale je na kašu,.. musím ho doslova odlepiť zo zeme, aby sa prebral,.. rozbitý je ako mačka,.. ledva ledva sa dá ako tak dokopy, odkráča na wecko a strašidelne sa vyzvracia, a, samozrejme, sa potom hneď rovno odvalí na svoju posteľ,.. vonku medzitým craig začal odhŕňať sneh,.. kričím na neho “craig, one man down! we need you here”,.. nastáva stres, chaos a panika,.. craig, samozrejme, nie je žiadna veľká pomoc.. iba vykecáva so zákazníkmi alebo so ženou,.. ja sa snažím ako vládzem,.. lietam ako handra,.. ani boh nevie, kto si čo objednal, komu, čo treba zaniesť, komu, čo chýba,.. ale zvládame,.. žena robí karamel latté, čokoládky, cappuccina, ja to roznášam, a sem tam sa aj na prvýkrát trafím k tomu správnemu zákazníkovi,.. nikto sa ale nesťažuje,.. stačí sa im na mňa pozrieť a všetkým je hneď jasné, že mám od profesionálneho čašníka ďaleko,.. sabatikal,..
Tim sa objaví o 10:30 a pýta sa, či niečo netreba,.. zlatý je to chlapec,.. ale “been there, done that”,.. takže “chápu, neodsuzuji”,..
rád by som vás pobavil storkami o našich hosťoch, ale je to taká zbierka slušákov,.. deti robia trochu bordel, ale nič zásadné,.. mali sme tu partičku z guamu, tí si postavili iglu rovno na parkovisku, plus gigantickú šmýkalu zo strechy až dolu (sneh už zo strechy nemá kam podať),.. na to, že prišli z tropického ostrova a skoro všetci videli sneh prvýkrát v živote, pekný výkon,.. kua, trvalo mi tri dni to iglu odpratať,.. tak 30 percent hostí sú japonci,.. to boh nevidel,.. piati teenegeri, snowbordisti, počas check-in-u ich nič iné nezaujímalo len kde je najbližšia krčma,.. ale keď idem po odchode do ich izby, všetko tip top upratané, poskladané, mám pocit, že aj stihli povysávať,.. zvyšok hostí taiwan, indonézia, nový zéland, austrália, pár európanov,.. chodia sem aj také rodinné skupinky,.. 23 členná rodina z filipín napríklad,.. no to priznávam bol trochu bordel,.. chvalabohu sa zastavili iba na jednu noc,.. plus sme s nimi mali štyroch z indonézie,.. 27 hostí je naša maximálna kapacita,.. a to nechceš,.. to je furt dačo,.. čistá radosť, keď Timovi o piatej ráno klopú na dvere, že im treba vymeniť kerozín,..
 |
| snehu na mraky |
priznám sa, že sem tam mi je niektorých hostí trochu ľúto,.. platia väčšinou od 40 do 50 eur na osobu/noc,. ono tie japonské tradície, to je pekne o kokote, nebudeme si nič nahovárať,.. spať na futone na zemi, prakticky papierové steny, kúriť si kerozínom (ono tie benzínové výpary je cítiť a pre istotu to my máme v noci vypnuté), zima v dining hall, zima na chodbe,.. cez tie okná fúka, bodaj by nie keď je tam len jedno sklo,.. spoločné sprchy onsen style,.. to nie je pre každého,.. keď upratujem izby vidím, že niektorí hostia používajú tie futony aj tri (ak ich nájdu), prípadne používajú taký väčší matrac,.. tých máme tiež len obmedzený počet,.. máme super kávu a naozaj parádnu home made raňajku,.. plus naša dobrá náladička, ale nie vždy to stačí na pozitívnu experience,.. ako bonus im Tim s craigom robia taxikárov (ja nešoférujem, zatiaľ),.. lebo od stanice sme 3 km a nie všetci majú auto,.. vozíme ich aj na rôzne vleky tu v okolí, prípadne na nákupy,.. ťažko sa to vysvetľuje,.. nie všetci to využívajú, ale máme aj hostí, ktorí sú počas dňa schopní pozvať si bratranca s deťmi a my ho vyzdvihujeme na shinkanzen stanici 25 km ďaleko,.. jasné, na konci si kúpili kávu za 50 eur, ale aj tak by som ich nakopal do riti,.. sem tam si hostia nezoberú raňajku,.. such a shame!,.. a sem tam, to ma vie vytočiť asi najviac, zobnú do všetkého a nič im nie je dobré,.. máme jogurt, ovocie, slané a sladké pečivo,.. plus vidím, že si k tomu zaliali vlastnú čínsku polievku, všetko zjedené na polovicu,.. to musí byť nejaký brain damage,.. psychická porucha,.. zásadne nechať polovicu na stole,.. nasrať do rúk a nepustiť k vode týždeň,..
kávu si roastujeme sami,.. sem tam niečo predáme aj pomimo ale tak 95 percent ide len pre hostí na raňajku a do dining room,.. máme indonéziu, etiópiu, el salvador, ekvádor, rwandu, costa ricu,.. craig má takú veľkú mašinu za 6000 evríkov,.. je to radosť sledovať ho v akcii, nielen celý guest house ale aj celá tanigawa a priľahlé prefektúry vtedy voňajú čerstvo praženou kávou,..
 |
| naše okienko na príjem objednávok |
desiateho januára o desiatej hodine je Tim pripravený pobiť sa o lístky do ghibliho múzea,.. spolu s ním cca 9972 takých ako on,.. teda také číslo mu ukazuje na čakacej listine keď sa mu konečne podarí vyplniť formulár,.. prvá hláška vypisuje, že cca o 3 hod a 20 min sa posunie ďalej,.. celé je to komplikované, a neche sa mi to opisovať,.. skrátka po viac ako 4 hodinách sa mu podarilo nejak ten systém obísť a zohnať 2 lístky,.. musel zadať japonské telefónné císlo, japonskú adresu, a dokonca s niekým krátko telefonovať,.. vonku napadlo čerstvých 30 cm ale tým sa nenechá odradiť, okamžite vyráža do 25 km vzdialeného lawson (niečo ako billa),.. nemôže to počkať, tie lístky proste musí mať,.. vracia sa o dve hodiny s úsmevom na tvári,.. februrár je teda vypredaný, ale ak by ste chceli lístok na marec, 10teho februára o 10tej je vaša šanca,.. bozaj ma ghibli!!
-
onsen - tradičné japonské spa,.. 5 min napešo od guesthouse,.. ak nerátam vlek a taliansku reštauráciu, tak je to jediná atrakcia,.. teda ono sú to skôr verejné kúpele, taký koncept u nás nemáme,.. skrátka doma nemáte kúpeľňu (alebo ju nepoužívate) a chodíte namiesto toho do onsenu,.. pravidlá sú jednoduché,.. všetko nechám v prezliekarni a iba s minipidi uteráčikom vstupujem nahý do veľkej miestnosti,.. sadnem si na malú plastovú stoličku a umyjem sa,.. normálne namydliť, žiadne podvádzanie,.. no a potom sa treba hodiť do horúcej vody,.. náš onsen má okrem vnútorných aj vonkajší bazén, tak ten, samozrejme, nemôžem vynechať,.. sú tam naložení traja týpci, ale tvárim sa ako profesionál,.. celé to vyzerá monumentálne, asi 40 centy snehu všade okolo,.. jedna strana je otvorená a tam len zasnežený les,.. po chvíli týpci odchádzajú a to je moja príležitosť, nestrácam čas, vybieham z vody, ťahám za konár plný snehu a nechám ho padať mi na hlavu,.. následne sa tak, ako ma boh stvoril, hodím do snehu a váľam sa zo strany na stranu, späť vo vode chytám veľké snehové vločky rovno do úst,.. ako malý chlapec,..
ak by ste si pozreli film perfect days mali by ste predstavu, ako taký onsen môže vyzerať,..
https://ww2.m4uhd.tv/watch-movie-perfect-days-2023-284503.html
-
niigata výlet,.. na dve noci nemáme hlásených žiadnych hostí, tak sme a vybrali na výlet,.. prakticky sme sa posledné 4 týždne nepohli z miesta,.. je čas obzrieť si civilizáciu, či sa náhodou niečo nezmenilo,.. niigata je veľmi príjemné mestečko pri mori, takže stíham januárové kúpanie,.. zimou sa nenechám odradiť,.. kúsok od miesta na kúpanie je veľké akvárium,.. 1500 fufňov vstupné sa ukázalo ako veľmi dobrá investícia,.. skoro žiadni turisti a vo vnútri samé bomby šupy,.. tučniaky, tulene, delfíny, medúzy a veľa veľa preparádnych rýb v rôzne veľkých akváriách,.. úplna pecka,.. čistý dokumentárny film,.. ešte stíhame aj návštevu saké fabriky,.. samozrejme, aj nejaké tie krčmy boli a tradičné reštaurácie,.. usadia vás za stolík na zemi, po chvíli vám tam začnú tŕpnuť nohy,.. a podáva sa miestna špecialita - hegi noodles,.. kua, studené nudle,.. oba večery sme strávili v izakaya (japonská krčma), ktorá podávala pivo a takoyaki, chobotnice v takom cestíčku,.. na úplný záver sme si čakanie na odvoz v minakami skrátili kávičkou za 1000 fufňov (2x500),.. akože veľmi na parádu výlet (ak teda nerátam, že tých 48 hodín nás stálo cez 300 evríkov), japonci sú velice zábavná sorta, k pivu si objednajú hrach, žiaden stres,.. a ten ich spevavý jazyk, to neomrzí asi nikdy,..
 |
| všakovaté mňamky tu zoženiete |
 |
| takoyaki |
 |
| povinné nákupy |
 |
| Niigata aquarium |
 |
| Hegi soba - prefectura niigata |
 |
| partička tučniakov v niigata akvarium |
-
kua, tak nejak sme počítali s tým, že si japonské víza jednoducho predĺžime,.. no, ale zdá sa, že to nebude také ľahké, drahá,.. ak sa nič zásadného nestane, ukončíme tento projekt tak, ako sme sľúbili a ostane nám na zvyšok japonska len 5 dní,.. ale úprimne, vôbec nám to nevadí,.. myslím, že je lepšie odísť skôr a v dobrej náladičke, ako riskovať, že nám celý ten overturizmus zmení náš pohľad na túto krajinu,..
https://flic.kr/s/aHBqjBZpQk - foto album ku blogu
https://www.tanigawalodge.com/ - web guesthousu
https://www.workaway.info/en/host/934777953831 - otvorené počas celého roku,..
