03 - trincomalee - survival mode

i don't sleep, i just dream

true detective S01E01

“strašne ma nebaví sa neustále niekam presúvať, keď už máme dakam ísť, tak nech tam sme aspoň týždeň,.. 3 noci je absolútne minimum,.. a ani to sa nám nedarí dodržať,.. pretože furt je dáky problém,..buď je tam draho, alebo tam nie je čo robiť, alebo je tam teplo velice,.. to je furt 'musíme ísť ďalej,.. toto ešte chcem vidieť, toto ešte stihnúť,..' ale trincomalee bude iné,.. to bude pecka,.. tam sa aj zabavím, aj si oddýchnem,.. krásne lacné ubytko kúsok od mora,.. busom do mesta na skok,.. reštiky všade,.. 10 dní tam budem sám,.. všetko preskúmam,.. tam sa vrátime spolu, tam sa usadíme aj na mesiac,.. tak ako sme to celý čas plánovali,.. nájdeme si pokojné miestečko a tam si vyložíme nohy a dobre bude,..” vysvetľujem žene tesne pred tým ako ju nechávam na 11 dňovej vipassane,..

deň 1 - plný sily a odhodlania nastupujem do autobusu anuradhapura-trincomalee,.. 109 km,.. po 4 hodinách, ešte stále v buse, je moja energia ta tam,.. podľa mapy.cz vyskakujem z toho pekelného stroja 3,1 km od ubytka,.. nie je to trincomalee mesto ale dedinka hneď vedľa, uppuveli,.. všetko je to samozrejme spojené jednou cestou, bez chodníkov, šialený trafik,.. z oboch strán obchodíky,.. túlavé psy pred každým z nich, kravy pred každým piatym,.. hovná všade,.. stánky, kde sa dá kúpiť lotéria,.. týpek čo stojí vyrovnaný ako stĺp a pred sebou má na takej dečke 7 rýb, slovom sedem,.. reštiky, ktoré všetky majú to isté 5 bodové menu,.. predstava, že si z neho niečo objednám je neznesiteľná,.. ono, reštika je silné slovo,.. to len týpci niečo varia,.. rice and curry,.. najlacnejšia porcia, ktorú som si dal stála 0,75 eur,.. nič viac o nej nepotrebujete vedieť,.. obchody detto,.. tmavé, zatuchnuté diery,.. všetky na chlp ten istý beznádejný sortiment,.. majiteľa musím často zobudiť aby sa mi venoval,.. naozaj tu musia mať každých 30 metrov potraviny?.. nestretol som ani jeden bus čo by šiel oproti alebo mojím smerom,.. omg, odtiaľto sa len tak ľahko nedostanem,..

odbočka na ubytko sa nedá prehliadnuť,.. gigantický nedostavaný komplex,.. z veľkých plánov zostal iba betónový skelet,.. zapadá sem ako riť na šerbel,.. domáci mi ukazuje izbu,.. omg,.. je na konci chodby, veľké okno bez mreží, ktoré sa nedá zatvoriť (čítal som si referencie na podobný hotel a ako sa vykrádajú izby,.. toto je dokonalý kandidát),.. tak tu mám spať 10 nocí pri otvorenom okne? alebo ísť na pláž a nechať tu veci bez dozoru? až sa mi hlava zatočila,.. ale našťastie týpek mi na požiadanie ukazuje inú izbu, aj moskyto sieť nainštaluje, aj všetko čo potrebujem,.. ako bonus mám prístup do kuchynky,.. asi prvý krát mám(e) krásne luxusné kachličky v kúpeľni,.. škoda len, že ju pán murár zabudli vyspádovať,.. a som bez internetu,.. teda ten ide,.. ale velice velice pomaly,.. a keď, tak iba v noci,.. medzi druhou a štvrtou zvyčajne,..

unavený na smrť stíham ešte pozrieť more,.. je asi 100 metrov, stačí prejsť takou poľnou cestičkou, obísť zo štyri psy(dva štekajúce) a ste tam,.. rybárska chatrč, lode, rozložené siete,... všade kam sa pozrieš sa povalujú túlavé psy,.. plastových odpadkov na mraky,.. napravo, naľavo, ten istý nekonečný obrázok,..

deň 2 - vzduch sa zastavil,.. vôbec sa nehýbe,.. ani trochu,.. ja neviem, asi vyhlásil štrajk, alebo mu preplo v tej jeho vzduchárskej kebuli,.. snažím sa urobiť prievan,.. bez akéhokolvek výsledku,.. vonku je 26 stupňov, vo vnútri minimálne 30,.. a ja tie 4 stupne potrebujem dostať von inak nezaspím,.. ešte som oka nezažmúril,.. len sa tak prevalujem zo strany na stranu,.. stropný ventilátor beží na 4z5, ale po cca 2 hodinách ho musím vypínať, cítim spáleninu,.. hodinky ukazuju 02:47,.. kedy už bude ráno? vôbec nespím, iba snívam,.. predstava, že strávim na tejto izbe ešte jednu noc je neznesitelná,..

nevzdávam sa ale ľahko, ráno vyrážam na obhliadku blízkeho okolia,.. raňajka v najbližšej reštike,.. piata cenová skupina,.. plesne na stenách,.. špina zažratá hlboko,.. týpkov asi 5,.. bojím sa dotknúť všetkého,.. čašník promptne utrie špinavý stôl ešte špinavším uterákom,.. jedlo sa podáva tak, že na tanier sa natiahne mikroténový sáček aby sa nemusel neskôr umývať,.. kto mohol vtedy tušiť, že toto bude môj lokálny favorit,.. tu som varený pečený,..

pláž je katastrofa,.. ani kúsok tieňa,.. tam na konci na severe je zopár prázdnotou zívajúcich rezortov pre západniarov,.. sledujem ako partička rybárov vyťahuje siete z vody,.. ten istý systém ako v mexiku,.. akcia pre 50 ľudí, niekoľko sto metrová sieť,..rozdiel je len v záverečnej fáze,.. žiadne veľké ryby,.. len miliarda mini pidi a doslova zopár 30-40 cm,.. najprv treba ale vytriediť plasty,.. veľmi smutný pohľad,.. ono tých rybárskych tímov je tu asi pri veľa,.. žiadne regulácie, kontroly, nič,..

na konci pláže sa more vlieva do takej lagúny,.. príliv a odliv,.. nikdy som nič podobné nevidel,.. sáčky, igelitky, plastové kelímky, zvyšky sietí, ďalší a ďalší bordel,.. bez prestávky sa to valí dnu a von,..

deň 3 - je tu jeden pes, ktorý je zo mňa velice vystrašený,.. keď ráno otvorím bránu (alebo kedykoľvek) hneď sa zodvihne a s brechotom odcupitá za roh,.. vrčí na mňa z bezpečnej vzdialenosti,.. neviem čo mu vadí,.. asi môj klobúk,.. keď sa k nemu priblížim o meter, on sa posunie o dva,.. tak sa spolu bojíme navzájom,.. ďalší pes mi počas rybačky zobral celý sáčik s chlebom, ktorý podľa vzoru miestnych používam ako návnadu,.. nebudem sa ja s tebou naťahovať,.. jeden plastový sáček do tohto bordelu si nikto nevšimne,.. v rámci mojich pravidiel musím namiesto jedného vytvoreného odpadku, pozbierať aspoň 5,.. čo nebude problém,.. len kde ten odpad zahodiť,.. tu nie sú žiadne koše,.. asi to spálim na kope ako domáci,.. alebo hodím rovno do mora,..

vyrážam na obhliadku do mesta,.. bus je plný, ale týpek ma aj tak tlačí dnu,.. prvých 200 metrov mám celé telo vonku, držím sa na vlásku, ale zato odhodlane,.. potom sa to nejak uvolní a ja vkĺznem dnu,.. motám sa po meste, nič zásadné sa nedeje,.. objavujem srnky, fish market, a fort frederick,..

môj celodenný príspevok do fishing experience je nákup 10tich menších háčikov za 0,09 eura,..

deň 4 - ďalší výlet do mesta,.. ale všetky cesty sú zarúbané,.. na mape to vyzerá ako sľubný fishing point, ale v reále je tam vojenské stanovište a nikam ma nechcú pustiť,.. teta so samopalom,.. to asi ťažko vydebatujem,..

deň 5 - radosť veliká,.. dnes som chytil svoju prvú srí lanskú rybku,.. rovno u mňa na pláži,.. ako návnadu som použil minipidi rybku, ktorá vypadla rybárom zo siete,.. a aby tej radosti nebolo dosť, chytám na posledný chleba ešte jednu minipidi,.. fenomenálny deň,.. trvalo to len 5 dní,..

deň 6 - priznávam, dnes som sa nadobro opustil,.. plán bol pritom veľmi jednoduchý, vstať zavčasu a vyraziť do susednej dedinky nilaveli kuknúť pláž a jedno sľubné fishing miesto,.. a dať si tam raňajku s kávičkou,.. stojím na zastávke a čakám,.. a čakám,.. a čakám,.. žiaden bus mojím smerom,.. to nie je možné,.. netuším čo sa stalo,.. som tam hodinu a pol,.. začínam sa rozprávať sám so sebou,.. bohujem kristujem,.. kričím,.. nadávam ako pohan,.. som hladný, unavený a už začína riadne pripekať,.. absolútne zabitý čas,.. konečne prichádza bus, nastojáka tých pár km vydržím,.. vyskakujem v nilaveli a hneď mi je jasné, že toto je ešte väčšia diera než moje uppuveli,.. od hlavnej cesty vedú k moru tri paralelne ulice,.. na nich pár obvyklých obchodikov, reštaurácii a inak nič,.. respektíve to isté zúfalstvo ako u mňa,.. pláž absolútne o ničom,.. doslova sa otáčam na päte a nasratý idem rovno domov,.. bez kávy, bez raňajky, bez jediného nahodenia,.. od kolapsu ma zachránil iba kúsok keksíka, ktorý som mal v batohu od včera,.. na izbe si dávam čínsku polievku a spím až do večera,.. na večeru idem do mojej zúfalej reštiky, dávam si kotti s vajkom, k tomu liter coca-coly a teším sa na večerný seriál,.. dopozeral som i may destroy you,.. takže to možno nebol až taký marný deň,.. žena bude na mňa hrdá,.. (mám na usb dva seriály a tri filmy,.. a je to ťažko, pozerať true detective a nepiť alkohol)

deň 7 - predstava, že strávim ďalší deň na hotely je neznesiteľná,.. na mape som našiel mestečko muter,.. je to len 30 km ďaleko a vyzerá to celkom zaujímavo,.. bus do trincomalee je pre zmenu v pohode,.. a odtiaľ to trvá “len” 90 minút,.. mohol som to tušiť,.. nestrácam čas a hneď zamierim k moru,.. stretávam kopec ľudí a všetci do jedného na mňa mávajú alebo pokrikujú 'hello mister, where are you from? whats your name?',.. akoby tu ešte nevideli západniara,.. dostávam sa do takej rybárskej časti,.. lode, siete a sušiarne rýb,.. nezmyselne veľa obchodíkov s rybami,.. sú to len také chatrče, polorozpadnuté, pozliepané z kadečoho,.. v jednej si za 30 centy kupujem kalamáre ako návnadu a idem chytať,.. all eyes on me,.. všetci sú zvedaví na moju vycibrenú techniku, v ich svete musím byť minimálne majster sveta,.. a tak sa, popravde, aj cítim,.. skrátka všetci chcú byť pri mne,.. nikto ani slovo po anglicky,.. moja udica je ako prístroj z budúcnosti, magnet na domácich, konverzačná téma číslo jedna, moje všetko,.. moja udica ale skolabovala,.. kua,.. ten naviják sa nie a nie krútiť,.. hanba na tri zimy,.. ale nevzdávam sa,.. s pokrikom 'srí lanka style' vyťahujem hand line a hádžem to do vody,.. okolo mňa 8 chalanov a jedna dievčina,.. kua nemáte byť v škole,.. zapriahnem ich do roboty,.. šak ja to sám ani neviem nahodiť tak aby sa to nezamotalo,.. makáme ako draci, teamwork a po chvíli sa nám podarí vytiahnuť jednu rybu,.. jeden starší týpek niečo zamrmlal, že very bad fish,.. a aj dvaja mladí na mňa kukajú a snažia sa mi rukami nohami niečo vysvetliť,.. ale ja som vo švungu, som nezastaviteľný, zdrapnem rybu do ruky, vytiahnem jej hák z papule a hádžem ju späť do vody,.. v tom sa objaví nový borec a vysvetľuje mi, že tá ryba má na plutvách velice jedovaté pichliače,.. tiež som si spomenul na týpka, ktorý pred pár dňami podobnú rybu velice opatrne v rukaviciach oddeloval od ostatných rýb zo siete a rovno ju zanášal do mora,..

môj naviják je v péčku,.. keby som sa netváril, že som drsný jak pikao, musel by som sa rozplakať,.. snažím sa ho opraviť ale bez náradia to nepôjde,.. chcelo by to hodinára aby sa mi na to pozrel,.. a jedného som úplnou náhodou na stanici v trincomalee našiel,.. trápime sa s tým obaja, a ako tak sa nám to podarí opraviť,.. dávam mu 90 centy,.. cítim sa trochu previnilo, ale je to fair price myslím,.. obaja sme spokojní,..

deň 8 - dnes mám day off,.. sedím na izbe a píšem,.. naviják is dead,.. my spirit is low,.. ono, boli sme už so ženou oddelene veľa krát ale toto je prvý krát keď s ňou nemám žiaden kontakt,.. netuším či je OK,.. či trpí aspoň o trochu menej ako ja,.. myslím na jej vstávanie o štvrtej, dve jedlá denne, iba rice and curry, žiadne rozhovory,.. ja sa v podstate nemám na čo sťažovať,.. a v dedine som dosiahol zen!!,.. normálne sa viem prejsť sem aj tam a žiaden ťukťukár ma neoslovuje s bombastickou ponukou na zvezenie,.. ešte v jednom obchodíku dávam chlapcom školenie o tom, že 500 mínus môj 350 fufňový nákup nemôže byť výdavok 250,.. ja potrebujem mať karmu na svojej strane,..

jednu vec som ešte nespomenul,.. miestni ľudia,.. to je fakt paráda,.. tak trochu ma to šokuje ale oni sa nás nikdy nesnažia pri platení oklamať, naopak, my neustále reklamujeme zlý výdavok v náš prospech alebo nezarátané položky a tak,.. majú tu super systém, každý produkt musí mať na sebe cenu,. autobusár mi minule pri vystupovaní vtlačil 10 fufňovú mincu do ruky (0,03 eur), vystúpil som o zastávku skôr ako som si zaplatil,.. dávam skoro vždy sprepitné, ale to je tu skoro neznámy pojem,.. strašne sú tí predavači zo mňa vystrašení keď niečo také urobím,..

von už dnes nejdem,.. v mojej reštike som bol na raňajku,.. cez obed som dal hodinovú prechádzku, naivne som si myslel, že k nej nájdem alternatívu,.. v jednej z najlacnejších krajín sveta si dávam na večeru čínsku zalievanú polievku a k tomu čokoládové kekse,..

deň 9 - ďalší výlet do mesta a ďalší zúfalý pokus chytiť rybu,.. prejdeme to mlčaním,..

deň 10 - beriem magdu do mesta,.. lebo magda to potrebuje,.. mám pocit, že sa čoskoro nadobro opustí,.. 52 ročná teta z rumunska je na trojtýždňovom solo výlete na srí lanke,.. stretol som ju viac krát na uliciach a plážach v uppuveli a vždy sa mi zdala stratená,.. strávila dva dni v colombe,.. a potom vyrazila rovno do trincomalee, na 6 nocí,.. uf,.. to je drsné aj na mňa,.. samozrejme sa vo všetkom zhodneme,.. ona na rozdiel odo mňa sem prišla plávať,.. ale more má velké vlny, je plné odpadkov, ktoré do nej narážajú,.. má pochybnosti či nejaký z plavčíkov a ľudí na pláži vedia vôbec plávať,.. vo vode bola asi raz,.. nijak to tu nevyzerá ako na kréte z minulého roka,.. jej zopár pokusov objaviť okolie dopadlo mierne povedané katastrofou,.. beriem si ju pod svoje krídla,.. ukazujem jej všetky moje 3 obľúbené miesta v trincomalee,.. hlavne fish market,.. ou, to je nádherný obrázok,.. teta od hlavy po päty celá v bielom, behá pomedzi predajcov, krv a zvyšky rýb všade naokolo,.. bordel ako v tanku,.. krik, smrad a to všetko,.. radosť,.. v meste sa niečo zásadné deje,.. v miestnej pagode je milión ludi,.. všetci vo farebných oblečkoch, muži tradične a povinne hore bez,.. neskutočná atmosféra,.. neviem presne čo je to za rituál, ale okolo celého chrámu ležia muži na zemi a prevalujú sa v tom piesku z boka na bok a niečo pokrikujú,.. bez preháňania to vyzerá naozaj epicky,.. ťažko sa mi to opisuje,.. ja sa samozrejme pred magdou tvárim, že takého bomby šupy zažívam denno denne,..

za zmienku z dnešného dňa ešte stojí magdin nákup miestnej simky na internet,.. 1,2 eur a 4,5 Giga dát,.. no nekúp to,..

deň 11 - môj trincomalee fishing retreat je na konci,.. chytil som tri rybky - malú, menšiu a ešte menšiu,.. srí lanka si proste robí srandu zo mňa,.. a právom,.. presúvam sa do anuradhapury a čakám netrpezlivo na zajtrajší velký deň,..

deň 12 - konečne sa stretávam so ženou,.. happiness is real only when shared,..

lepšie foto bude asi na instagramoch

insta foto