16 - Vietnam (part 1)

„Pýtali sa ma, prečo som sa stretol s generálnym tajomníkom Komunistickej strany Vietnamu. Lebo sa majú dobre, lebo majú len jednu stranu, my máme sto. Tá krajina aj inak vyzerá a inak funguje,“ povedal premiér.

-

o tom, že navštívim vietnam, som nikdy príliš nesníval,.. ono, keď si človek prečíta milión negatívnych referencií, ani nemá na také chuť,.. skoro všetky sa zhodovali v jednom - všade scam a ojeby,.. pre bežných ľudí si tu len chodiaci bankomat a všetci ťa chcú ojebať,.. mňa to proste nebaví sa neustále s niekým dohadovať, všetko na dvakrát trikrát kontrolovať,.. ale ideme, stojí nám ten vietnam v ceste, nedá sa inak ako ho nenavštíviť,.. hong kong aj čína boli super, dáka tá cestovateľská energia sa nahromadila, zvládneme to,..

prvá zmena bola viditeľná už hneď za hranicou, tak nejak sme to očakávali, všetky tie elektrické skútre a vozítka sa zmenili za spaľovacie,.. tzn. že násobne viac hluku, znečistenia a nebezpečenstva úrazu po strete s nimi,.. je to masaker,.. človek nemá minútu kľudu, z každej strany, v každom momente, veľká mašina prechádza tesne okolo,.. všetky chodníky sú automaticky považované za parkovacie miesta,.. neexistuje, aby človek išiel viac ako 30 metrov v kuse a nemusel vstúpiť na vozovku,.. neskutočne ma to irituje,..

prekročili sme hranicu, a tak nejak sme predpokladali, že sa o nás pobijú taxikári a dopravcovia,.. ale žiaden autobus s nápisom hanoi alebo halong bay, ani ništ,.. to čo je? všetci nás absolútne ignorujú,.. dotrepeme sa na autobusovú stanicu a tam za okienkom velice nepriateľsky naladená teta iba odfrkla "i do not know",.. koniec debaty,.. a to som ešte ani nepoložil otázku,.. totálne mŕtvo,.. je to síce autobuska, ale nič sa tu nedeje,.. nemáme sa kam ponáhľať, tak si bukneme izbu asi 300 m ďaleko,.. naša budova je v rekonštrukcii, ako celé toto mesto, ako celý tento štát,.. ešte je to len pár hodín, ale kým neopustíme vietnam, furt a stále, absolútne všade, nie je nikdy zbíjačka, karbobrúska alebo priklepová vŕtačka ďalej ako 50 metrov,..

na druhý deň ráno sme na stanici už pred ôsmou,.. to musí ísť nejaký bus predsa,.. ale ništ,.. zastaví sa dáky minivan, že za 600 tis nás zoberie do halong bay,.. zabudni,.. dám ti 400 tis max,.. po dvoch hodinách absolútneho bezvetria sa zastaví druhý minivan a s ním sa dohodneme na 400,.. po cca 300 metroch zastavuje v office a akoby mimochodom dvíha cenu na 600,.. ok,.. beriem batohy a ideme späť na stanicu,.. ani sa nehádam, ani nedebatujem,.. tam sa na nás všetci pozerajú ako na idiotov,.. ono, na tej stanici sa nič nedeje, ale to neznamená, že tam nie je 30 ľudí, ktorí čakajú na neviem aký zázrak, postávajú, nabíjajú si telefóny, alebo inak trávia svoj drahocenný čas,.. kua, ale že by upratali okolie, to ich nenapadlo ani jedného,..

blíži sa 11sta hodina, zastavuje tretí minivan,.. kukám na šoféra s pohľadom, ani sa len nepokúšaj ma ojebať,.. jeden obsmŕdač mu čosi vysvetľuje,.. je im jasné, že ja sa o cene nedohadujem,.. 400 je prvé číslo, ktoré ponúkol,.. ide sa,.. cieľ je hai phong,.. čo je ešte ďalej ako halong bay,.. ak sa podarí, dostaneme sa dnes až do cat ba,.. tesne pred cieľom sme tankovali,.. 700 tis za 40 litrov,.. iba na kúsku sme mali tretieho zákazníka,.. odhadujem, že sme zožrali cestou tak 20 litrov minimálne,.. cítim sa ako chuj,.. a, samozrejme, na posledných 7 km nás presadil do iného auta,.. toto oni vedia,.. kúpia vám síce lístok, ale je to stres, kým to celé pochopíte a ste si istí, že už od vás nikto nič pýtať nebude,..

cat ba je práve vo výstavbe,.. podľa internetov nenormálne krásne miesto, hidden gem, must visit.. kiss my ass! to je aký fuck up! všetkých tých influencerov a youtuberov, ktorí toto odporúčajú, by som nakopal do vajec (a vaječníkov, ak mám byť gender vyvážený),.. odhliadnuc od toho, že krásnu zátoku zaliali betónom, tak toto mesto je čistý fail,.. jedna ulica, po ktorej dovolia prechádzať autobusom, motorkám, autám a veľkým (našťastie elektrickým) vozítkam,.. sedíš si v kaviarni, alebo reštike a pozeráš sa na cestu,.. každú sekundu aspon 3 kusy smradľavej, hlučnej motorky,.. alebo rovno autobus,.. žiadna iná alternatíva tu nie je,.. vyberáme si reštiku,.. je tu kopec ľudí,.. hlavne miestnych, zopár západniarov,.. ideálna kombinácia,.. musím priznať, že to tu má atmosféru, možno sme práve objavili náš najobľúbenejší podnik v celom cat ba,.. jedlo je super,.. dokonalá vyvážená chuť,.. veľká spokojnosť,.. párik západniarov pri vedľajšom stole práve dokončil svoju objednávku,.. barman si všetko zapíše do notesa, zoberie im kôš (pri každom stole je jeden) a odtiahne ho meter na bok, zatlačí si palcom nosnú dierku a tou druhou pošle sopeľ expresne rovno do stredu koša,.. ten potom vráti na pôvodné miesto, ruku utre do gatí a ďalej nerušene pokračuje v práci,.. nechcem sa tu teraz tváriť, že som už na svojich cestách nevidel všeličo,. ale toto je fakt iný level,.. plná reštika, taká autentická by som povedal,.. customer service par excellence,..

parádnu lanovku pre turistov postavili

pred príchodom do vietnamu vás niektoré weby pripravujú na nízky hygienický štandard,.. každý si to predstavuje inak,.. ja len chcem napísať, že existuje určitá hranica a táto krajina ju za mňa už dávno prekročila,.. humus a kentus,.. a to nehovorím len o reštikách, ale všeobecne o všetkom,.. odpadkov na mraky všade, potkany, šváby, plesne na stenách,.. varí a žije sa priamo na ulici,.. 

ťažký to život vegetariána na cestách,..

najväčšou atrakciou cat ba je, samozrejme, lan ha bay,.. to je 99% kópia halong bay,.. len krajšie, pokojnejšie, menej znečistené, bla bla bla,.. robia sa tam ako inak tours,.. celé to funguje tak, že z hanoja sem prúdia autobusy, ľudia naskáču na veľké lode, tie ich vozia medzi kopce, čo trčia z vody, tam majú monkey beach, kajaky, zastávka na kúsok bicyklom do lokálnej dediny,.. časť ľudí prespí na vode,.. ale väčšina to celé otočí za jeden deň, na viac nie je čas, chceš predsa vidieť všetko,.. asi tisíc videí o tom bolo natočených,.. nám sa nechce ísť na žiadnu tour,.. 40 dolárov/osoba je mimo náš budget (okrem iného teda),.. ale pozerám, že do tej dediny, kam chodia všetky tie lode, ide aj lokálna loďka každý deň o 10:00, za smiešne fufne,.. tak to skúsime,.. už pri príchode na mólo ma zastavuje velice sympatická teta, že či mám loďku objednanú a že kam idem,.. ja, že ďakujem, že idem lokálnou dopravou do dediny a späť,.. ona, že to je zakázané, že musím použiť jej taxi, a že práve teraz, ako na potvoru, nemá ľudí, takže to bude stáť iba milión a 200 tis,.. (asi 40 eur),.. ďakujem, neprosím, to zas bude dáky miestny ojeb,.. podarí sa mi nájsť lokálnu loďku, ale kapitán ma nechce ani za ten svet zobrať, že mu to vláda zakázala,.. vedieme velice neplodnú debatu typu: only you and me, le'ts fight government together,.. skrátka, neviem s ním nijak pohnúť,.. tudy cesta nevede,..

mólo je tu inak krásne, sedíme si tam a obdivujeme prichádzajúce loďky a miestny kolorit,.. v tom sa objaví miestny deduško, celý v strese, že či nechceme ísť s jeho loďkou do tej slávnej dzedziny,.. za 400 tis,.. cenu navhrhol sám, vôbec som nevyjednával a po chvíli sme sa dohodli,.. furt sa obzerá, je to trochu stres, ale naskakujeme a ide sa,.. naša bárka má už čo to za sebou,.. je to také chrchlátko, silno pochybujem, že sa dostaneme do cieľa,.. ale je tu asi milión veľkých lodí, tí nás určite zachránia,.. naša trasa kopíruje veľké lode,.. len nestojíme na opičej pláži, nemáme kajak a ani sa nekúpame,.. tá voda je humus, tam sa nekúpe nikto, znečistená od lodí, chrchlátok, ako máme my,.. všetky splašky z dediny plavajúcej,.. stovky kusov plastového odpadu,.. pena ako v kúpeľoch,.. samý shit všade,.. kopce sú to ale preparádne, to sa musí nechať,.. v polke cesty hovorím nášmu kapitánovi, že už sme videli dosť, že keď chce tak sa môže otočiť,.. nedokážem sa ubrániť pocitu, že tá rachotina mu žerie sto litrov na sto kilometrov, za nami sa ťahá olejová škvrna.. ale nedá sa odradiť, ideme až do dediny a tam nám dáva 2 hodiny voľno,.. teda dedina je ešte takých cca 4 km ďaleko, sú tam pripravené bicykle, za pár šušnov si môžeš požičať,.. my ideme pešo, je tam parádna cesta okolo rieky,.. celkom cool, farma na ustrice asi,.. počas čakania na nášho kapitána sa pri nás zastaví pani strážkyňa (alebo ako ju mám nazvať), nejak nechápe, ako sme sa tam objavili, ale nevie s nami nijak komunikovať, tak nám dáva pokoj,.. ono, asi by sme mali zaplatiť vstupné do národného parku,.. to sa nestalo,.. 

O Captain! My Captain!

plávajúce rybárske dediny

napriek tomu, že cesta späť prebehla bez problémov, a videli sme ako bonus aj niekoľko tisíc rokov staré plávajúce rybárske dediny, cítim sa ako absolútny chuj,.. celé je to cirkus, kvôli turistom doslova zadrbeme celú zátoku, všetky tie lode, špina, znečistenie,.. doláre pre tours končia bohvie kde,.. alternatíva je zobrať si miestneho rybára na pochybnej lodi, dať mu o euro viac ako minie na benzín a olej,.. environmentálna stopa je šialená,.. uvidíš pár kopcov a kvôli tomu zadrbeš polku sveta odpadkami,.. smradľavé autobusy, smradľavé lode,.. som na hranici,.. alebo už za ňou,.. toto je presne to, čo nechcem robiť, určite nechcem byť sučasťou takéhoto typu turizmu,..

majstri lešenári,.. zhora zavesené pozvárané roxorové tyče,..

hanoj - tu, musím priznať, skoro všetci odporúčaju stráviť max jeden deň,.. a to iba v starom meste, ideálne na train street a večer na beer street,.. obe atrakcie vynechávame,.. staré mesto sa snažíme si užiť, ale nejak sa to nedá,.. tých motoriek je nenormálne veľa,.. 8 miliónove mesto, 6 miliónov registrovaných motoriek,.. to je vám hneď jasné, ako to na uliciach vyzerá,.. miestna špecialita (alebo skôr celoštátna by som povedal) je umývanie riadov na ulici, hneď vedľa odstavených motoriek,.. tetušky v podrepe, hadica natiahnutá,.. radosť pozerať,.. voda tu nie je pitná nikde, a neodporúčajú si s ňou ani len umývať zuby,.. pravdepodobnosť, že sa neotrávite jedlom, je extrémne nízka,.. snažíme sa vyberať reštaurácie, kde je nejaký pohyb,.. ale stalo sa nám už nejeden krát, že akoby plná reštika je zrazu len majiteľ, dcéra, syn, bratanec, strýko,.. teta, stará mama, desať harantov dobehne,.. oni všetci žijú nakope a venujú sa rodinnému biznisu,.. mať rodinnú reštauráciu je splnený sen,.. jasné, že ľudí ktorí normálne chodia do práce my nevidíme,.. ale ak sa človek prejde po ulici, narazí na jeden milión reštauracií, kaviarní, potravín, mäsiarní, masážnych salónov,.. státisíce nešťastníkov má svoj vlastný byznis,.. čo v preklade iba znamená, že robia absolútne hovno,.. celý deň sedia na riti a čumia do mobilu,. 7 dní v týždni, 12 hodín denne,.. tie potraviny, to je haluz, tam sa prakticky nedá nič kúpiť,.. pivo a chipse,. žiadne pečivo ani čokoláda ani nič,.. mliečne výrobky nula bodov,.. ovocie a zeleninu predávajú tetky na trhoch alebo na ulici všade,.. jedna vedľa druhej,.. to, čo u nás zvládne jedna jednota pre okruh 3 km, tu je 30-40 obchodníkov s prehľadom,.. motorky sa tiež zásadne predávajú na kope,.. 7 obchodov vedľa seba, ten istý tovar, v každom 4-5 predajcov,.. je to velice smutný pohľad,.. takisto tu velice obľubujú zapratať tovarom každučký centimeter,.. krabice až po strop,.. neviem načo,.. tie motorky napríklad,.. to naozaj ich musí mať 250 v maličkej predajni, keď predá možno 4 za týždeň? skrátka konkurencia je smrteľná, ceny nízke, zákazníkov minimum,.. obchodíky sa tiahnu celými štvrťami, dedinami, celým týmto štátom,..

motáme sa po meste,.. najpv sa ako malé deti musíme naučiť prechádzať na druhú stranu,.. ono, najskôr prejdem ja, a na druhej strane čakám 5 minút na ženu,.. musíme zmeniť taktiku,.. chytím ženu za ruku a ideme,.. oni tie motorky nakoniec nejak uhnú,.. obtečú vás, ako keď vstúpite do rieky,.. platí v podstate jediné pravidlo,.. keď chceš ísť na druhú stranu, tak choď na druhú stranu,.. majú tu aj semafóry, sem tam,.. ale s nimi nám to príde ešte nebezpečnejšie,.. to moc motorkári nesledujú,..

staré mesto je cool (ak si teda odmyslíte tie motorky), kaviarne sú všade,.. bahn mi takisto (to je taká bageta s kebabom/vajcom),.. navštívime michelin reštiku, kde sa zastavil aj obama s anthony bourdenom,.. kopec ľudí, ale máme stôl,.. 1x super bun cha + 1x vege spring rolls + 2 pivká, všetko spolu za 4,67 eur, cena je neuveriteľná, ale zvykáme si,..

ostávame v hanoji až 8 nocí, pretože musíme vybaviť víza do laosu a takisto si chceme pozrieť aj iné časti ako staré mesto (chyba), ale hlavne tu práve prebieha celonárodný sviatok ukončenia vojny,.. a to znamená, že všetko ubytovanie mimo hanoja je zapratané domácimi,.. chceme si pozrieť oslavy, ale nič zásadné sa nedeje,.. to len všetci domáci vyobliekaní do biela a červena s vlajočkou (kosák a kladivo) sa fotia pred hočiminovým palácom,.. je to veľká radosť, prirovnal by som to k oslavám MDŽ, odfotiť sa s vodcom, podporiť vedúcu politickú stranu,.. tá to s obyvateľstvom určite myslí dobre,.. toľko vecí pre nás urobila,.. dostala som hrebíček,.. normálne kvôli tomu aj zablokovali vstup motorkám,.. to musí byť teda veľká vec,.. ľudia vyzerajú šťastní, tak úprimne štastní,.. majú konečne voľno a môžu ho stráviť vonku s deťmi,.. what a life! what a beautiful life!

víza do laosu sú formalita,.. medzi ôsmou a desiatou na konzuláte podáte žiadosť a o tretej po zaplatení 40 dolárového poplatku už ich máte v pase,.. na nete o tomto mieste kolujú legendy,.. vôbec nás neprekvapí, ako týpek nahúka na tetu, lebo nemá podpis v tej správnej kolonke (tisíca kópia formuláru sa už nedá čítať),.. kričí na ňu, že nemá podpis,.. a na jej sorry sa rozkričí ešte viac,.. a potom začne húkať aj na nás, že máme prísť o tretej, že dnes, nie zajtra, napriek tomu, že sme ani neotvorili ústa,.. customer service ako z rozprávky,.. toto miesto nemôžete vynechať,..

žena si proste nedá pokoj,..

priamo v meste majú zopár veľkých jazier a na každom plno rybárov,.. už som sa aj chystal, že sa pridám, ale zastavil ma neskutočný smrad a bordel,.. na jednom konci jazera je prakticky čierna voda,.. akoby tam niekto vylial za 3 vagóny ropy alebo oleja,.. je to taký smrad, že ma napína na zvracanie,.. postupne sa tá čiernočierna farba mení na menej čiernu až dokonca na niektorých miestach by človek povedal, že je čistá voda,.. ale nie je,.. každých 20-30 metrov je vyplavená veľká zdochnutá ryba,.. je to absolútne nechutné a smutné zároveň,..

niektoré filmy končia až po 25tej,..

jarné závitky, jedno z najlepších jedál čo sme objavili

čas obeda a teta lekárnička to rozbalila pred svojou lekárňou,..

v hanoji takisto nevidno modrú oblohu, akoby bolo stále pod mrakom,.. je tu nenormálne znečistené ovzdušie,.. zo všetkých tých motoriek a fabrík, čo sú dookola,.. vyrábať lacné produkty pre celý svet, to sa určite oplatí,.. 

mai chau - malebná dedina len 3 hodiny busom od hanoja,.. dali sme si veľký pozor a urobili poriadny prieskum,.. toto je to, čo chceme,.. po nete kolujú dokonalé itineráre, ako stráviť 10 dní na severe vietnamu - old town, cat ba, sapa, ha giang loop, ninh binh,.. a niektorí zúfalci to fakt robia,.. trávia noc v nočnom buse, po príchode si buknú tour,.. a večer zas presun dakam inam,.. čo deň, to iná destinácia,.. neviem presne na čo je to dobré,.. trepem sa cez pol sveta, aby som bol súčasťou nejakej tour umelo vytvorenej pre turistov,.. mai chau by malo byť trochu viac autentickejšie, viac lokálnejšie a menej turistické,.. tak na 70 percent sa to splnilo, a to považujem za veľký úspech,.. máme super úbytko,.. čo je zároveň aj vegetariánska reštaurácia,.. veľmi príjemné ceny,.. len to jedlo sa nám zdá trochu jednotvárne,.. ale, čo je bezkonkurenčné, je celá táto oblasť,.. zopár dediniek pod kopcom pospájaných cestičkami,.. ryžové polia všade dookola,.. tá dedinská atmosféra je úplne najviac,.. všade domáce sliepky, spiace psy, zvedavé mačky,.. zopár kráv a kôz,.. žiadne naháňanie,.. tam sa maká, stavia nový dom, taký tradičný na koloch,.. tam sa muruje nová stena pre rozvoz vody do tých políčok,.. mai chau je thajská dedina len aby som nezabudol,..

hneď v prvej reštike si objednávam domáce ryžové víno (až príliš často sa rozprávame o japonskom saké, ktoré tieklo potokom), vraj fľaška za 0,80 centy,.. to bude určite len dáky pohár a majú zlý preklad,.. ale nemali,.. teta doniesla pančovanú pollitrovú umelú fľašku od minerálky a k nej dva štamperlíky,.. omg,.. hneď som si spomenul, ako nedávno zomrelo 6 turistov v laose na otravu alkoholom,.. je to silné ako fras,.. chutí to jak slivovica,.. so saké toto nebudú ani len vzdialení bratranci,..

tradičný dom na drevených koloch

je tu krásne, robíme výlety po okolí, na pešo aj na bikoch,.. bukujeme pár dní navyše,.. ale žene prišlo zle,.. pravdepodobne z jedla, ale je to divné, keďže jeme prakticky to isté furt,.. v každom prípade situácia začína byť kritická,.. nevracia, ale leží a nevládze sa hýbať,.. bolí ju celá koža, horúčku nemá,.. vzdychá, strašne ťažko dýcha,.. mátoha je z nej,.. neviem, čo mám robiť,.. predbežne máme vybavený taxík do nemocnice do najbližšieho mesta,.. v takomto stave som ju nevidel už pekne dlho, možno nikdy,.. začínam stresovať aj ja,.. teta domáca nám dáva dáke lieky,.. nezaberajú,.. po 24 hodinách sa to mierne zlepšuje, po 48 sme už schopní vyjsť na ulicu,..

z mai chau vyrážame hneď po raňajke,.. pešibusom do dediny, tam hneď chytáme bus na križovatku,.. zatiaľ ide všetko ide ako po masle,.. batôžky zložené, čakáme na prípoj,.. cítim sa ako cestovateľ, plný sily, možno už dnes večer budeme na hranici, (ak chytíme prípoj),.. celkovo vládne v tíme veselá nálada,.. žena sa ako-tak vystrábila z choroby, cíti sa takisto v plnej sile,.. do pol hoďky zastavuje minibus a ide sa,.. cca 5 hodinová cesta kadejakými zákutiami, zákrutami, ryžovými poliami, krasovými horami, lokálne dedinky a to všetko,.. prenádherné velice,.. po pár hodinách sa zastavujeme v reštike,.. je to klasická autentická reštaurácia (rozumej humus-kentus), nič si nedávam, pijem málo, mám v zálohe keksy,.. a po ďalšej hodine to prišlo,.. zo sekundy na sekundu mi zostalo zle,.. zákrut je dosť, sledujem horizont, normálne to vždy stačí, ale toto nem dopadne dobre,.. žena mi dáva kinedryl, ale nezaberá,.. ešte 50 km, odrátavam každý meter,.. som na pokraji zrútenia,.. spotil som sa tak, že zo mňa doslova kvapká voda,. konečne sme v mestečku son la,.. vystupujem, ďalší minivan smerujúci na hranicu je pripravený, ale ignorujem a idem si sadnúť na lavičku,.. ako tak sa dávam do kopy, ale aj tak vyhlasujem kapituláciu,.. žena odbehne, kúsok vedľa je veľký dom s nápisom hotel,.. tam sa za pár šušňov na noc ubytujeme,.. asi po hodine v posteli to na mňa prišlo zas, je mi zle, ako už mi dávno nebolo,.. vraciam, vraciam a zas vraciam,.. dostávam sa do štádia, kedy len vzdychám a nevládzem ležať,.. je to taká zvláštna kombinácia, kedy sa točí hlava, bolí celé telo, žalúdok sa snaží vyvrátiť črevá, neviem, či budem srať alebo čo,.. nevládzem ani len ležať,.. sedieť alebo chodiť, to je absolútne vylúčené,.. totálny fuckup,.. chcelo by to doktora/sanitku, ale na to treba tiež aspoň trocha energie,.. jebal to pes,.. trvá to pár hodín, potom sa to upokojí aspoň na úroveň, že ležím, nehýbem, zvládnem,.. na druhý deň ráno, samozrejme, bukujeme ešte jednu noc, prakticky neopúšťam posteľ, na záchod mi netreba, pijem izotonické nápoje, zjem zopár suchárov,.. ale ku večeru už viem aspoň kuknúť na mobil a plus mínus cítim zlepšenie,.. žena sa o mňa ukážkovo postarala,..

tak buď prevážaj cargo alebo ľudí,.. jak to vyzerá do mačky!

na tretí deň predsa len vyrážame,.. som slabý ako čaj,.. to by bolo príliš jednoduché ostať na hotely,.. dien bien phu je len 4 hoďky ďaleko, to dám,.. a dal som,.. pekelne sústredený na cestu, trocha vody, trocha suchárov,.. dien bien phu je tak trochu zúfalé mestečko, ktoré vlastne ani nie je na hranici,.. všetko je blízko, dávame krátku prechádzku,.. je tu asi preveliká historická pamiatka,.. kopec A1 aj so svojím kráterom,.. tu kedysi dostali frantíci na frak a následne sa stiahli z celej indočíny pekne domov a nechali miestnych nech sa rozvíjajú nezávisle,..

ráno na autobuske s úžasom sledujem ako týpci nakladajú 5 motoriek na strechu minibusu,.. plus, samozrejme, živé kačice a kadečo ešte,.. nie je to náš bus, našťastie,.. ako študovanému inžinierovi a na slovovzatému odborníkovi sa mi to moc nezdá,.. je to bezpečné? čo to spraví s ťažiskom? do tých kopcov? ale nie je čas to s nikým prediskutovať,.. bežne je tu vidieť napríklad aj kozy priviazané na streche minibusu,..

v dien bien phu som veľa oddychoval, pretože ďalšia zastávka je až 400 km ďaleko,.. ak človek nechce skončiť v beznádejných mestách typu son la, musí skrátka niečo obetovať,.. takže ideme 400 km na jednu šupu,.. cena je asi prehnaných 600 tis/osoba, ale čert to ber,.. oficiálny štart je 6:45,.. vyrážame on time, ale ako prvé, cca o 6:49 ideme do servisu nafúkať gumy,.. omfg! čo si ty už úplný kokot? to si nevedel tie gumy nafúkať pred štartom? žena ma krotí, ja už vytočený do červena,.. nafúkané, presúvame sa dakam na kruháč, kde 10 minút čakáme na týpka, on a jeho igelitka s uhorkami evidentne musia cestovať s nami,.. ďalší presun a ďalších 10 minút, kým nedorazí ďalší zúfalec,.. atď. atď.,.. sem tam zastavíme, čakáme, naložíme, vyložíme,.. nasleduje tradičná zastávka v motoreste/reštaurácii,.. sme uprostred ničoho,.. laos,.. v tejto časti krajiny nie je nič,.. ale chlapci asi vedia, čo robia,.. toto bude asi to najlepšie, čo sa tu dá zohnať,.. asi vás neprekvapí, keď napíšem, že sme asi o tri levely nižšie ako vo vietname,.. laoské fufne ešte nemám, ale aj keby som mal, tu si teda nič nechceš kúpiť,.. oproti sedia pod stromom miestne tety, asi 15 duší,.. všetky majú tak 150 cm, max 35 kg, na sebe tradičné oblečko, čiapočky a to všetko,.. a predávajú jeden jediný produkt, špargľu (asi),..  počas našej 30 minútovej prestávky, jedna za druhou postupne chodia a snažia sa mi predať korálky (každá to má v takom sáčku igelitovom) a tú špargľu,.. je to nenormálne smutný pohľad,..

motám sa po blízkom okolí, ale nič tu nie je, tak sa vraciam do reštiky,.. majú tam klietku a v nej dve veveričky,.. jedna je celkom v pohode, ale tá druhá už evidentne dohára,.. celá je skrútená a iba chrčí,.. v podstate vyzerá ako ja pred dvoma dňami,.. teta akurát vytiahla z grilu jednu takú na paličke, a nakrájala ju na kusy,.. to bude asi nejaká miestna delikatesa,..

nedá sa povedať, že by cesta ubiehala ako po masle, ale hýbeme sa,.. štveráme sa do kopcov, a potom zase dolu,.. asfalt je skoro všade, ale veľa dier nás celkom výrazne spomaľuje,.. za nami sa valí kúdoľ prachu,.. ja poučen z předchozích nezdarú nenechávam nič na náhodu, sledujem horizont, sústreďujem sa na cestu, za žiadnych okolností nepozerám na mobil, pijem malé dúšky vody občas,.. sem tam keksík,.. držím sa, zvádnem to,.. žena je v pohode tiež,.. hrám sa takú hru, že sa pozriem na hodinky, až keď to bude naozaj nevyhnutné, potláčam zvedavosť,.. som už veľký predsa,..

zastavili sme v takom trochu väčšejšom meste muang chai,.. niežeby to bolo nejaké terno, ale aspoň dáky náznak civilizácie tam určite bol,.. neodolám a pozriem sa na hodinky,.. sme presne 8 hodín na ceste,.. a žena mi oznamuje, že sme prešli presne 200 km,.. zúfalstvo a beznádej? myšlienky na samovraždu? slzy a plač? ou boy,.. no, čo vám poviem,.. skoro ma tam jeblo na fleku,..

ale stal sa zázrak,.. normálny zázrak,.. aleluja,.. v muang chai je aj železničná stanica a tam sme zastavili,.. šofér si vypýtal pasy a kúpil nám lístky a posadil nás na vlak,.. už tradične netušíme, čo sa deje,.. ale toto je pozitívna zmena,.. čaká nás 90 min jazda krížom cez krajinu,.. číňanci postavili nedávno fungel novú železnicu kunming-vientiane,.. žiadne zákruty, ani kopce, ani nič,.. rovná čiara,.. niežeby sa tie kopce nejak záhadne stratili, to nie, to len ideme celý čas v tunely a len sem tam vykukneme na povrch,.. je to pecka, je to šialené, je to monumentálne,.. (týpkovi s uhorkami zobrali nožík, a jednému vyfičanému austrálčanovi dezodorant a lak na vlasy,.. jop, to ideš ráno na bus a zrazu vlaková stanica a kontrola, ako na letisku,..)

aj celkom dosť lesa horelo okolo,..

obe hranice, aby som nezabudol, sme prešli bez zaváhania,.. 

luang prabang vlaková stanica je cca 14 km od mesta (tak, ako všetky zastávky na tejto trati),.. ale čaká na vás asi stovka taxíkov za fixnú cenu (1,65eur/osoba),.. a peniažku si môžete zameniť rovno u predajcu lístkov na to taxi,..

bude to znieť neuveriteľne ale do vietnamu sa chystáme vrátiť,.. takže po laose na vás čaká ďalšia nádielka veselých príbehov,..

-

akokoľvek je človek unavený z cestovania (predsa len už sme na ceste 480ty deň) a má chuť vyraziť rovno domov (kúpiť si napríklad v normálnom obchode rohlík a tresku zo žiliny a ísť sa bicyklovať do lesa), tak stačí letmý pohľad na správy z domova a na všetko ho prejde chuť,.. ono, nie je ani problém v tom, že náš najvyšší predstaviteľ je absolútna hanba sveta, ale že takmer polovica obyvateľstva mu tie jeho sračky žerie a podporuje ho v tom,.. z nejakého záhadného dôvodu si ten chlapec vietnam zamiloval,.. nechcem byť zlý, ale doporučoval by som mu stráviť tu viac času, tak 10 rokov aspoň,.. aby vedel spoľahlivo porovnať kvalitu života na slovensku a vo vietname,.. a všetkým jeho podporovateľom, samozrejme, túto krajinu odporúčam tiež,..

veľa som nefotil flickr foto

ženin insta výber tunak